Choď na obsah Choď na menu
 


Heinrich Schliemann

 Heinrich Schliemann
(* 6. január 1822, Neubukov – † 26. december 1890Neapol)


 230px-heinrich_schliemann.jpg 

Celým menom Johan Ludvik Heinrich Julius Schliemann bol nemecký archeológ, ktorý sa preslávil tým, že našiel Tróju. Už od svojho detstva sa o toto bájne mesto zaujímal a bol rozhodnutý, že jedného dňa ho nájde. 
Matka mu zomrela, keď mal 9 rokov, a otec mu nedokázal platiť vzdelanie a poslal ho k strýkovi, ktorý však prispievať odmietal a tak musel Heinrich prejsť zo súkromnej školy do mestskej. Vo veku 14 rokov musel ísť pracovať. Najprv bol učňom v obchodoch, neskôr nastúpil na loď ako plavčík. Loď sa však hneď na jeho prvej plavbe potopila a jeho vyplavilo na breh Holandska. Rozhodol sa tam ostať a pracovať ako účtovník a neskôr úradník Amsterdamskej obchodnej spoločnosti a venoval sa štúdiu cudzích jazykov. Poslali ho do Ruska a bol povýšený. Zarobil si veľa peňazí a opustil spoločnosť. Stal sa bankárom a patril medzi najbohatších ľudí sveta. Rozhodol sa nájsť svoju dávnu lásku, ale zistil,že je vydatá a preto sa oženil s dcérou právnika. Mali spolu 3 deti a ich manželstvo nebolo šťastné, lebo manželka o ňom vyhlasovala, že je tyran. Vydal sa na dvojročnú cestu okolo sveta až sa nakoniec usadil v Paríži. Z tadiaľ podnikal cesty do Grécka. Rozviedol sa so ženou a vzal si Grékyňu, ktorá s ním chodila aj na expedície. Mali spolu 2 deti. Schliemann Tróju nakoniec našiel v Malej Ázii a nálezy pokladu kráľa Priama prepašoval do Grécka. Tureckej vláde zaplatil odškodné a nálezy posla do múzea v Berlíne. Neskôr sa zistilo, že objavy patria do iného obdobia, než v akom sa odohrával Homérov príbeh. Schliemann začal vykopávky v Mykénach, kde objavil pár veľmi zaujímavých nálezov, tiež však nešlo o nič z obdobia Trójskej vojny a preto znovu presťahoval svoj záujem na Malú Áziu. NAšiel rôzne mestá, ale pravá Trója medzi nimi nebola. Začal mať zdravotné problémy, musel podstúpiť operáciu ucha. Na Vianoce 1890 odpadol na námestí v Neapole a našli ho tam ležať bez dokladov, bez peňazí, oblečeného len v ľahkom kabáte. Umrel na druhý deň v nemocnici, nepoznaný, pritom jeden z najznámejších ľudí na svete. Neskôr našli vo vrecku kabáta list, ktorý preukázal jeho totožosť. Pochovaný je v Aténach.

Schliemannov prínos do archeológie je nesporný. Bol to človek, ktorý toho v živote stihol veľa a popritom sa sám ešte údajne naučil 23 jazykov (je isté, že minimálne dvánástimi hovoril plynule.).